v hĺbke tvojho objatia
rastú riasy nádeje
keď sa do oceánu leje
celé moje ja
keď prestane pršať
z tvojho srdca
musíme zaplátať
dieru duševného hranca
keď ti svietia očné jamky
úsmevom ma zhltneš celú
pretrhnime hmlisté blanky
a opusťme zhnitú celu
posielaš trpéda priamo tam
kde len nám
zlo neublíži
v našej skríši
na brehu nájdeš vlčie maky
a nad riekou lietajú važky
všade je kľud
riadi ťa len pud
ktorý pohýna naše ľady
vpred
Dátum vloženia 13. 9. 2007 14:14sia
naše more
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1741
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti