Obloha
Pozerám chladivým oknom na šedú oblohu,na temné,zradné mračná,preplnené kvapakmi dažda ako zľahka dopadajú na suchú zem.Nad kopcami sa zdvíha para a stúpa nahor k oblakom.Všade nastane ticho,pocuť len žblnkot vody v blízkom potoku.Spomedzi roztrhaných mračien sa vynorí žiarivý mesiac.Búrka sa zľakla prichádzajúcej noci.Na tenkých nitiach visia bledé ligotavé hviezdičky,ktoré rozžiaria tmavú oblohu.Noc odhalí všetky svoje tajomstvá.Mesiac však vystrieda ranné teplé slnko.Skončila noc a deň sa otvára ako veľká kniha,na každom jej liste sa deje niečo zvláštne,nový zážitok,dobrodružstvo,ktoré predchádzajúci den schovával po celú noc.Obloha,modrá ako hladina jazera je pokrytá teplými slnečnými lúčmi,farebná ako pestrý koberec.na samom jej vrcholku,tisíce bielych ostrovčekov stvárňujú obrovské postavičky.
dátum vloženia
11. 9. 2007 17:29
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah11. 9. 2007 17:29
Básnička je vložená v kategórii Próza

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti