Basnicky.sk

Vstaň.
Ráno, na obed i večer.
A vtrhni na diaľnicu sveta,
Kde každý kráča s tebou i proti tebe.
Ak zrazí ťa myšlienka na jedno,
telo schúlené i duša sú vedno,
a vnímaš ten ružový svet,
čo v okovách ti kričí Leť!

Veď krídla sú z mramoru
a mreže pred tebou tiene zavrú,
odrú ti nos o omietku mokrú,
lebo máš málo,
spomienok i lások,
dušu,
hlúpy to kamienok,
čo ťaží ťa vo vrecku,
abys neodletel.

Neodletel.
Tam, kde je už
Lepšie.

(Možno)