Ešte posledné objatie
a veta: „...prosím, povedz mu to...“
Jeden smutný povzdych
a túžba: „...prosím, nezbabri to...“
Zvonček tretej električky
nás možno navždy rozdelí
a zostanú len spomienky
na miesta, kde sme sedeli.
Pýtam sa, prečo som sám
v plnom meste stratený?
To mesto zrazu nepoznám
A zmysel ostať – stratený.
Aj cez ten malý biely dar
a zodpovedné prevzatie,
je všetko, čo nám ostalo,
len posledné objatie...
Dátum vloženia 10. 9. 2007 09:26Bielyk
...a slzy v očiach
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1687
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti