Basnicky.sk

Škoda, že moje slová inak pochopil,
škoda, že skôr než ma spoznal ma odsúdil.
Myslel si, že slovíčkami v básni klamať viem,
domieval sa, že chladná s citmi ostanem.

Zmýlil sa, ale on to netuší však,
že moje city bijú na poplach.
Je ťažké v dnešnej dobe niekoho presvedčiť,
ako vážim si toho druhého pri ktorom chcem biť.

A tak ostávam na pôvodnej lodi,
ostávam kde som začala,
na brehu rieky čo neuškodí,
zostávam kde som doteraz čakala.

Nájde ma ten kto chce ma nájsť,
budem tu pre tých čo chcú ma mať.
Úsmev a náladu rozdávať už viem,
či pohľadom očí pohľadiť srdce len.

So slzami v očiach a s úsmevom na tvári opäť spoznala som len ,
že iný človek nikdy nedokáže odhadnúť čo druhý cíti, to už to viem.

Aj tak mu vďačím za veľa,
za slová, kvety a výlet čo pre mňa znamenalo tak priveľa.

Nemám čo už viac slovami povedať,
odchádzam na dlhšie a nebudem sa viac spovedať.
Odchádzam a pritom ostávam pre tých,
čo ma spoznali ako viem žiť, ostávam žiť predsa v nich.