Basnicky.sk

Narodila sa, obrna ju zmohla,
nehoda - tyč jej telo prebodla.

Korzetom k posteli priviazaná,
jazvami a bolesťami krása nezmazaná.

Hladila plátno farebným štetcom,
plnila farebnú paletu srdcom.

Obrazy kruté ako horkosť života,
priateľkou jej bola iba samota.

Žena polámaná, poskladaná,
do postele striedavo ukladaná.

Fajčila, pila, milovala,
s mužmi a ženami užívala.

Zaujala, šokovala, pobúrila,
hnala ju dopredu nadpozemská sila.

Pred svojim koncom trpela veľmi,
nechcela po smrti ležať v zemi.

Načo sú jej nohy, keď má krídla,
Túži letieť a piť z nebeského žriedla.

"Dúfam, že smrť je radostná a dúfam, že sa už nevrátim"

A nechala spáliť telo svoje,
horelo s úsmevom.