Lezim. V izbe je uplna tma.
Pomaly sa ponaram do hlbokeho sna.
Este posledny pohlad do tmy
a s nim posledny dotyk samoty.
Marne hladam v tme svetlo,
rovnako tmave je uplne vsetko.
Moje myslienky su vsak este tmavsie,
kiezby som mohol zaspavat lahsie.
Presla hodina, dve, tri
a mne zacinaju stekat slzy po tvari.
Namiesto svojho anjelika
objimam plysoveho macika.
Preco je tak tazke zabudnut?
Preco som stratil na vsetko chut?
Cez to vsetko chcem zit dalej,
dufam, ze sa najde ta, co mi da nadej...
Dátum vloženia 31. 8. 2007 21:57vankusik 
TMA
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2652
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti