Basnicky.sk

Je neskory letny večer.Sedime na lavičke pred nasim domom a mlčky hladuime na hviezdy.Ony sa divaju na ludi a poznaju ich trapenie,stastie,zial i bolest ludskeho srdca.Ziaria tak,ako prednedavnom ziarila nasa laska.No my obaja citime,že jej lupienky sa este nerozvili a už odkvitaju.Premohol si hrozive ticho a jemnym hlasom si sa ma opytal,nad cim rozmyslam.Neodpovedala som,iba som pozrela do tvojich modrych oči,ktore ma falosne milovali.Ty si v tom okamihu sklopil zrak a nesmelo si mi povedal:"Zabudni,mila,na mna.Zabudni na nasu lasku,lebo ta už je preč,už sa pominula."Trochu som sa strhla,ale hned som sa spamatala,aby si na mna nespozoroval žiadnu zmenu.V očiach sa mi zaligotali slzy,ale snažila som sa premocť bolesť svojho srdca a zachovať si svoju dievcensku hrdosť,ktora mi este ostala a ktoru ti nedovolim posliapať.Možno este pride cas,ked tu moju hrdosť pocitiš.Sedela som so sklonenou halavou apočuvala som tvoje lahke kroky,ktorymi si tichučko a bez rozlučky odisiel..... :(