Basnicky.sk

Je podvečer, všade ticho, pokoj, kľud...
Ja sedím, čakám a tíško sa usmievam.

Cítim, že už blíži sa ten čas,
keď ako každodenne zavítaš sem zas.

Pozdravíš ma a pohladkáš láskavými slovami
a možno ja na oplátku obdarím Ťa slzami.

A možno nie ja, ale Ty si mal dnes blbý deň,
no stačí sekunda a čo Ťa trápi viem.

Ty sa zveríš mne a ja zas Tebe,
ako zázračne si rozumieme...

Na tento rozhovor čakám celý deň,
keď sa Ty usmeješ a ja Ťa obímem.

Ostatné si už povieme očami,
dnešný nočný rozhovor je ešte iba pred nami.

Zaplaví nás ten tajomný pocit,
tak ako vždy o tomto čase v noci.

Hviezdy už žiaria, mesiac im velí,
my dvaja máme to, čo by druhí iba chceli.

Ty máš mňa a ja mám Teba,
nám dvom k šťastiu viac netreba.

Kvôli nášmu priateľstvu ostávame bdieť,
všetci nám to môžu iba závidieť...