Basnicky.sk

Zľakol som sa človeka, bol celý v čiernom.
Chcel som začať utekať, bežať veľkým mestom.
No ešte som sa zastavil a vidím – je to dievča.
A tak mi začala hovoriť o všetkých tajných cestách.
Že celý svet niekam uteká a tvári sa trochu zvláštne,
Že sa ho vôbec nič netýka a všetko je všetkým jasné.

Len dievča v čiernom tričku má svoje vlastné názory,
a zrazu pri jej slovách ma už takmer nič nebolí.
A keď mi čítala svoje slová, videl som váhavú tvár,
Čo chcela čítať zas a znova o tom, čo život dal.

Spoznal som v dave človeka, bol celý v čiernom.
Takmer som začal utekať, bežať veľkým mestom.
Tým mestom, kde sú ľudia, nikto sa na nič nepýta,
kde každý beží niekam, kde sa ho nič netýka.

Len dievča v čiernom tričku má svoje vlastné názory
a dúfa ako ja, že všetko pevné povolí
a píše do svojich slov, že chce sa v niečom nájsť,
že je malá chromá dážďovka, čo nechce prestať rásť.

Stretal som bežne človeka, bol celý v čiernom.
Prvýkrát som chcel utekať, druhý už zostať pri ňom.
Ten človek – malé dievča, mi vždy začalo hovoriť,
O tom, že sa netreba báť si srdce otvoriť

To dievča v čiernom tričku som viacej nikdy nestretol
Možno preto, že zabúdam, ale tiež možno nie preto
Tak chodím plným mestom a zaskočený prázdnotou
Hľadám za každým gestom aspoň malú hodnotu...

Túžim sa zľaknúť človeka, bol by celý v čiernom.
Túžim chcieť začať utekať, bežať veľkým mestom.
Ešte by som sa zastavil a videl – je to dievča
Ktoré som bežne stretával na svojich smutných cestách.

Len dievča v čiernom tričku by malo svoje názory
A vedelo by, že sem-tam ten vlastný názor zabolí
A keby čítala zas tie slová, mala by zmierenú tvár
Zmierenú s každým dňom, čo život zatiaľ dal...