Nemo stojím,
kukám, mnoho tvári,
len jednu z nich si pamätám,
ta čo tak krásne žiari.
Kto to je, kto to bol?
Krásne oči a ten úsmev,
na nič som sa nezmohol.
Chvíľa nezostala chvíľou,
ona tam len tak stála,
bola krásna,
bola jedna z mála.
Čas ubehol no ona nie,
dodnes tam stojí,
počuť jej stonanie.
Len spomienky mi zostali,
sú tak krásne krehké,
na chvíľu k nej ma zaviali.
(Norwaiz)
Dátum vloženia 17. 8. 2007 22:43Norwaiz
Nehybný úsmev
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2179
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5
zaujimava basen ... paci sa mi
17. 8. 2007 22:48 - nereg. somtu
pekná bola tá tvoja spomienka? kukám.....
17. 8. 2007 23:24 - HUD81
skvelé - jednoduché a veľavravné...
18. 8. 2007 00:00 - nereg. dummy
ach tie spomienky...
aj mne zostali iba fotky v hlave...
...pekne sa to číta
18. 8. 2007 16:59 - nereg. winc
hmm... pekne )
27. 8. 2007 14:41