Si môj a predsa nie si
ľúbim ťa,tak zvláštne...
to hoc kto nepochopí.
Nechápem to vlastne ani ja
a neviem,čo Ty si o tom myslíš.
Chcela by som to vysvetliť.
Sebe,Tebe,obom nám...no zatiaľ
len tápem v temnotách.
Co je vlastne láska?...ked držíš
ma v náručí,tak nezištne,nežne?
Ked vravíš mi...ľúbim Ta...
smiechom stieraš slzy z mojich
líc...a úsmev mi vdýchneš na pery...
ked smútok mi spávať nedá.
Tak toto isto musí byť tá láska...ked
nikto menej berie ako dáva.
A ja Ti chcem dať takú lásku a všetko to
čo mne si dal.Chcem sňať z duše bolesť
Tvoju...chcem aby si smiech miesto slz
vo svojom vnútri mal...
Aby si už nikdy nebol...sám...
Dátum vloženia 13. 8. 2007 23:38Marsi
Pre...s...
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1711
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti