Basnicky.sk

Ráno vstanem , a káva je už na stole,
Vypijem ju , no nie je to práve výhra v tombole.

Z vešiaku zvesím bundu a čapicu,
Bundu si zapnem až ku krku , veď mrazy sú.

Zídem schody , pre istotu mam ruku pritisnutú k zábradliu,
Ponáhľam sa na zástavku , za rohom už zbadám ju.

No na zástavke , sedí iba jedna dievčina a starší pán,
z čela jej čítam VŠMÚ, pri jej pohľade sa po atómoch rozkladám.

Ten pán lúštil sudoku , no pero mal po chvíľke vypísané,
ja a slečna , okrem pier sa rozprávali aj naše dlane.

Vyskytli sme sa v autobuse, cesta do Bernolákova ,
Neostalo to pri puse , no večer som sa radšej spakoval.

Cítil som sa ako komár ,čo roznáša maláriu ,
Spravil som niečo zle , to nezahalím v soláriu.

Hral som sa na krupiéra , ktorého kariéra ,
Hodením nesprávnych kariet zhorela.

Krvou píšem príbeh , no pán Boh sa mi snehom vysmieva,
Zahadzujem čiapku , sneh ma náhle zohrieva.

A tá láva ,čo ma na duši pálila , sa v kaluži krvi navždy stratila ,
Srdce už neroztvoríš , možno aj duša by sa radšej bránila.

Vrátil som sa na zástavku , navštíviť starčeka a doniesť mu pero ,
v rukách mal pentelku a v očiach nápis – Neverím na anjelov.