Basnicky.sk

Tužila som spoznať iba milimeter tvojho sveta.
Cítila som, že je blízko celkom nadosah ,
ale pravda bola opak ,ktorý bolí, páli ,hryzie...

Ked plačem, cítim ako sa moje líca rozprávaju o duši,
ktorá dufa, že to tušíš.
A ty ani len netušíš ,ako veľmi ťa chcela. Chcela? Ešte stále chce ,dufa...
Ale už neverí v zázrak ,ktorý zmizol pred očami...našou vinou.


Som vinná...láskou. Rozsudok smrti čaká ma, už sa ani nepýtam,
či to malo zmysel. To je rozprávka, ktoru život rozpráva
a ty si pred nou zatvoril dvere svojho ja.

Ona čaká sama ,opustená pred bránami tvojho sveta.
Nemám právo zaklopať, ale stalo sa.
Otvoril si nachvíľku a ja som zazrela tu štrbinku,
ktorá mohla patriť mne.

Prievan našich činov navždy mi zatvoril tvoj svet.
A ja čakám pred dverami ,kedy výdeš zo svojej ulity,
otvoríš oči a naučíš sa vidieť neviditeľné.