... a tak prejde dlhý, dlhý čas
tisíce obáv a stovky tajných sĺz
v mojich očich, čo pre Teba prelejem...
Takto sa Tvoj motýľ - popálim
o prudké plamene mojej
lásky...
Takto chcú stratené
krídla Tvoj dotyk nájsť,
nech srdce šťastie naplní,
vypláva náhle na vlny:
Zázraky mocné nad iné,
v tak smutnej studenej zime...
Keď Tvojich rúk nieto,
tak dlhé je leto...
Len slnkom prežiarené
rána,
v spánku k Tebe otvorená brána
a v duchu k Tebe mocne sa
túlim...
Čas slnkom zaliaty,
tie krásne závraty
nech pretrvajú - všetky cenné spomienky...
Motýľ a plamene,
tanec a mámenie,
zlomených krídel bôĺ,
keď všade navôkol,
v črepinách leží všetko cenné...
Si jediná túžba, po ktorej
prahnem,
ku ktorej sa tiahnem...
Maj vždy vietor v plachtách,
slnko v duši a láskou naplnené
srdce.
Nech Ťa navždy ochraňuje
Stvoriteľ...
S láskou navždy
Tvoj
MOTÝLIK
Dátum vloženia 11. 6. 2005 09:12Tomáškov Motýlik
Odídeš...
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2544
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti