Basnicky.sk

Stratená nádej zahmlené tajomstvo našich srdc odnáša.
Asi necítiš tu bolesť, ktoru do duše prináša to prázdno.
Viem už čo je realita, čo znamená slovo nie
a aké krásne je to nadšenie, vznášať sa v oblakoch na krídlach lásky
a nevedieť o ničom...zrazu pootvoriť oči,
ááách to je krása -pomyslieť si.


Ale čo to? Slzy sa vynáraju spomedzi ružových okuliarov..
A zrazu je preč, ten ružový sen ,ktorý ti už k srdcu prirástol.
Naučil si sa žiť v začarovanom kruhu, poskladanom z minulosti a buducnosti,
vo svojej fantázii....iba fantázii.


Neviditeľná podstata sfukla plamen života a ty nevieš ,čo vlastne chceš-
žiť....žiť dalej- bez neho, bez iluzii?
Nedokážeš už viac poskladať svoje ja do mozajkového obrazca života.
Všetko vokol sa točí ,život prudi dalej- mestom ,svetom...,
ale ty cítiš, že nie tvojím srdcom.


Niečo chýba a už sa nevráti...nádej odlieta....
Snažíš sa ju oklamať a k sebe prilákať.. .cítiš jej priesvitné krídla na svojom srdci,
Posledné pohladenie........

Je koniec ,už sa nevráti jej neskutočný odlesk lásky,
lebo ho už nedokážeš ani cítiť.
Fantázia ťa zničila, realita zabila!