Sedí tu sama
a díva sa do zrkadla.
Je vôbec možné aby táto tvár za niečo stála?
Pýta sa sama.
Nie je to tvár
je to duša.
V nej sa všetky slzy lásky sušia.
Ale tvoria sa aj kaluže,
veľké mláky.
Robia sa strachu ťažké mraky.
Rodia sa putá lásky.
Stavjú sa nechcené brány
za ktorými kradol si šťastia dary.
Okradol si ju o všetky pekné plány
Ale už viac nevezmeš!
Ona už viac bojovať nemôže.
Došli jej všetky sily.
Zrkadlo rozbilo sa na črepiny
a už sa nikto nepokúsi, ani ty
vziať si silu jej lásky.
Dátum vloženia 7. 8. 2007 21:28mariposa 
Už nikdy
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1357
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. ♥Martin
Preco?-lebo ta lubim a ty ma mas mozno iba rad,-lebo mi chybas a ty ma potrebujes len niekedy,-lebo by som koli tebe aj zomrela,ale tebe na tom nezalezi.Ak raz budes rekapitulovat svoj zivot,mozno vtedy pochopis,ze koli svojej pyche a sebeckosti si stratil niekoho,kto ta nadovsetko miloval...
9. 8. 2007 11:08 - nereg. mariposa
pekne
9. 8. 2007 20:01