Basnicky.sk

..V jeden slnecny no dost nudny den sa ivan rozhodol od tej velkej nudy ze si sniekym pokeca na nete.....ako si tak pisal skamaratmi zrazu mi prisla rp...precital si a pozrel na dievca ktore bolo na fotke....velmi krasne pomyslel si...hm tak si snou pokecam...strasne sa mu zapacila mala neskutocnee vyjadrenia ktore sa mu strasne pacili....bola mila krasna...presli mesiace a ivan to nevydrzal a napisal petre rp-ku ktora mu zmenila zivot...bolo tam to krasne lubim ta petra cela v soku ale zato welmi stastna mu odpisala ze ho tiez lubi..pisali si skoro kazdy den..... este niekolko dni im stacil pokec a icq, no potom si zacali uvedomovat, ze na opisanie citov, ktore k sebe citia, uz nestacia slova... a tak sa rozhodli, ze sa stretnu. Dohodli si miesto, cas a ked nadisiel ten den, obaja pocitovali tuzbu stretnut toho druheho ale i strach. ivo vosiel s jednoduchou cervenou ruzou do cukrarne, kde mala nanho petra cakat. bolo sero, no coskoro sa ich pohlady stretli a akoby sa nechceli odputat... pobozkal ju, ona bozk opätovala... a jemu bolo jasne, ze zo sna sa neprebudil, ale zacina snivat novy, este krajsi sen...ten bozk nebol velmi dlhy a posobil trosku ustrachane... ale pre nich sa zastavil cas a obaja boli nesmierne stastni, ze su spolu...ivo akosi nedokazal uverit tomu, ze po mesiacoch cetovania je petra v jeho naruci... dal jej ruzu, pozrel do jej hnedych oci a ona ho znova pobozkala. Posadili sa... a akosi v sebe nenachadzali ziadne slova... postupne sa osmelili a rozpravali sa o vselicom moznom... ivo ju potom isiel odprevadit na stanicu a uz po par minutach ako odisla, citil sa neuveritelne osamely, akoby bola prec dlhe hodiny. Takto sa stretavali kazdy den po skole... dni plynuli, ich laska rastla... prislo leto, koniec skolskeho roka. Petra oznamila Ivovi, ze ide s triedou do Grecka na 2 tyzdne... on vsak s nou ist nemohol, lebo to bol len triedny vylet. Ivo si uvedomoval, ze 2 tyzdne bez nej budu nekonecne. Den pred odchodom, sa s nou ivo rozlucil a jej bolo trosku cudne, ze jej ani nepogratuloval k narodeninam, ktore bude mat ked bude v Grecku. Rozmyslala, ci vobec vie, kedy ich ma... alebo ci nezabudol.... odcestovala... ivo vsak na nic nezabudol.. a chystal nieco, co ju v grecku dojalo az k slzam... kratko po tom, ako sa s petrou rozlucil, isiel za jej najlepsou kamaraktou, ktora s nou isla do grecka. dal jej balicek a stanovil instrukcie... "odovzdat az v grecku na izbe"........ autobus dorazil do grecka. bol vecer a tak sa islo rovno na ubytovnu. petra mala dvojpostelovu izbu s jej kamaratkou. Ta jej hned ako sa vybalili odovzdala darcek. Petra chvilku nechapala, no ked z balicka vytiahla strieborny privesok a list plny slov lasky, neubranila sa slzam a v tej chvili tuzila len po jedinej veci... byt so svojou laskou. Dva tyzdne trvali vecne... Ale ten pocit tuzby, ktory sa ich oboch zmocnil, ked sa opät stretli bol neopakovatelny... akoby ich srdiecka nemohli zit jeden bez druheho. skola definitivne skoncila, zacali prazdniny... prazdniny, na ktore sa obaja tak velmi tesili, no prazdniny, ktore boli k nim nemilosrdne krute. Kedze byvali dost daleko od seba, nestretavali sa uz tak casto ako pocas skoly. coraz viac si uvedomovali ze takto to dalej ist nemoze a tak sa rozhodli ze si nachvilu daju prestavku... na par tyzdnou, aby si usporiadali svoje city... lenze o dva tyzdne neskor si ivo nemusel nic usporaduvat... petra uz mala kohosi ineho a on sa s tym len velmi tazko vyrovnaval... po prazdninach mu prisiel list... az dojimava prosba o odpustenie, ktora vsak uz pre neho nic neznamenala... potom uz dostal od petri len jeden list... obalka a v nej.... strieborny privesok... akoby v tej obalke bola vsetka laska a cele srdce, ktore jej venoval... KONIEC