Basnicky.sk

Opustena medzi styrmi stenami,s beznadejova samotou,pokusam sa ujst zivotu ktory nedokazem zit ale iba prezivat.
Utekam v nekonecne dlhom a tmavom tuneli,hoci viem,ze na jeho konci nenajdem ziadne svetlo.
Citi sa ako anjel bez kridel,ako kniha bez pismen,ako piesenn bez melodie...
Osamela klacim v rohu steny a mojim jedinym spolocnikom su mi slzy,ktore sa tak trpko a neprestajne tlacia von a klzu sa po licach,ako ked kvapky dazda stekaju kdesi na streche.
Divam sa na nebo plne milionov hviezd a hneva ma myslienka,ze mne nepatri ani jedna jedina.
Cakanie na lasku???To je ako cakat na vychod slnka uprostred temnej a studenej noci.Je to zbytocne a beznadejne.
Mam dufat v nadej???Mozno pride...Mozno.Ale co ak nie???Neprisla doteraz,nepride vobec.
Navzdy a naveky opustena divam sa z okna a premyslam o tom,ake by to bolo krasne skocit a nechat sa unasat vetrom niekam do neznama,kde samota a zufalstvo umieraju skor,ako sa stihnu zrodit...