Basnicky.sk

Odvraciaš sa tvárou,
utekáš aj so svojou dušou,
pritom presviedčas ma stále,
že som len trdlo a ty unavený z práce.

Ja viem, pravda je iná,
udiera mi do očí, nevinná,
keby si ma počúval,
možno by si neutekal.

Nechávaš ma samú,
a tebou posadnutú,
dňou i nocou, svetlom i tmou,
je pri mne peklo démonov.

V mojom vnútri zatiaľ pripravuje sa,
zemetrasenie, hurikán či sopka,
čaká na povel kapitána,
a nebude už viac ďalšieho rána.

Stačí tak málo,
úsmev alebo gesto,
aby nanovo si vdýchol,
život tomu, čo si sám zhasol.