Basnicky.sk

Hrdosť v tvári, úsmev v líci,
na krv odhodlanie komára
sčas' nestály ako prach na polici,
no stojí pevný! - tak pevná aj stavba murára.
(no aj tá sa môže zrútiť)

V mysli vietor - ťažký,
...čo bol...
...čo bude...
(až bude)
Má strach - ale aký?
Len motýľ v daždi taký pozná pri svojom pude.

Fučí a fučí -
časy minulé vracia.
No i svedomie sa naň očí - a zubí,
ten víchor krutý fučí a fučí - a duní
zrak od svedomia odvracia.

Lež vietor slabý keď červ v zemi,
v zlej zemi hlboko.
Oči tiež oslepnúť môžu,
aj tak červ hryzie ako svoje jablko.

Však mysli krídla daj!
I tú slzu slanú zroň,
nech hladí, páli,
hreje ako mamin v zime teplý čaj.
Bude kľudná!
Jak v lese potôň.

Cítiš, že sa vznáša?
Slnko medzi vetvy na zem - zlú zem
teplo vnáša.
Stúpa - nepozná zákony Izákove...
...zem páli...
...pot z červa...
Avšak ďalej krove!

Lež nevládze, mre.
Len jeho čierna duša živá
i tá však stená.

Zas je kľudný,
zas má hrdosť (v tvári),
úsmev v líci,
odhodlanie Elfa sa mu vnára.
Pevný čoby skala na hranici
(no aj tá sa môže zrútiť)
pije dúšky šťastia z pohára.