Chyť oblaky a unes vietor
Pokos trávu a oslep svetlo
A ja ti poviem prečo všetko
Skončilo tak ako nemalo
Nemala som hovoriť
Čo som k tebe cítila
Mala som si to nechať
Radšej pekne pre seba
Ja som ti ublížiť naozaj nechcela
I keď tvoje dievča som asi viac zranila
Ani prekvapenie neobišlo tvoju tvár
Bolo to celé ako keď zatváram svoj snár
No v očiach zažiarila ti šťastia žiar
Ale tvoj rozum zvíťazil aj keď nehral
A ostal iba klam
A v mojich očiach žiaľ
Ty vieš, že takto to nebolo
Ale skoro sa tak stalo
Ale ty si to vedieť nemohol
Že moje srdce lásku skrývalo
Možno ti to raz poviem takto
Bez toho aby vedľa teba tvoje dievča stálo
A možno tvoje srdce povie áno
A rozum unesie lásky vánok
A budeme spolu šťastný
Ty a ja my dvaja blázni.
Dátum vloženia 4. 8. 2007 00:20mariposa 
....
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2062
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti