Prvý krát a posledný, už musím ísť,
dokrúca sa ruleta, skúsim zas prísť.
Možno, že nás zmetie dážď, nebudeme žiť,
možno skončí sloboda, možno že náš kríž.
Možno bude po všetkom a ja sa vrátim,
možno tomu neverím, v diaľke sa stratím.
Vidím možné aj neskutočné, aj Tvoje slzy,
Možno, že sú skutočné, aj mňa to trochu mrzí.
Pri rieke bez návratov, každý deň býva blato,
zmáčaná zem od sĺz, len stopy mŕtvych múz.
Možno, že sa stretneme, Tvoj obraz vidím,
možno sa obídeme, Tvoju vôňu cítim.
Možno, že sa stretneme Tvoju dlaň držím,
možno sa obídeme, zo sna sa prebudím.
Pri rieke bez návratov, každý deň býva blato,
zmáčaná zem od sĺz, len stopy mŕtvych múz.
Dátum vloženia 31. 7. 2007 21:40Marso
Možno
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1448
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti