Basnicky.sk

DŽÍ  Zobraziť/skryť lištu autora

SLOBODNÁ

Hladím pred seba, v rukách kovové zábradlie stískam.
Oči v slnku tupo utopené, pozerám, no nevidím nič.
Zabáram no chladného kovu nechty, pery do seba vtískam.
Spomínam, no celý svet je pre mňa len smiešny gýč.

Každá spomienka tečúcou slzou sa maže.
Myšlienky prúdia hlavou ako rozbúrená rieka.
Chcela som iba lásku, mať okolo seba pevné paže.
Ubolená duša mi spať nedá, zo srdca mi krv strieka.

Už iba váhu svojho tela vnímam, oči zatváram.
Prestávam sa držať, sloboda je už iba na dotyk,
Usmievam sa, dušu do chladného vzduchu vnáram
Som šťastná, končí sa mňa a tohto sveta styk.
Dátum vloženia 28. 7. 2007 22:48
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2871
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Vybrali.sme vybrali.sme Linkuj.cz Linkuj.cz Jagg.cz Jagg.cz Google Google facebook facebook yahoo! yahoo! digg digg delicious delicious furl furl
Komentáre k básničke
  1. nereg. somtu

    Sloboda, to osamelý hrad
    vôkol burina a jeden kat..
    Z tých zatvorených vrát
    odišiel by som a rád.....
    /s tým zápalom a nadšením už nehrniem sa do boja/

    28. 7. 2007 23:25
  2. HUD81

    obrazy sú pekné... mysšlienka tiež - ale riadkodlhé, stráca sa tam rým - len píš teba si prečítam rád...

    28. 7. 2007 23:57
  3. Tini

    Peknučké...

    29. 7. 2007 02:40
  4. Dummy

    Sloboda...
    raz krásna...
    raz samota bodá..
    ktorá láka z krásneho sna...
    bud narastú krídla...
    alebo len zhoria..
    opustená dlaň..
    Samota...

    30. 7. 2007 09:56
  5. jonqa

    jj, suhlasim s HUD-om...do bodky...

    30. 7. 2007 14:26
Pre vloženie komentáru je potrebné sa prihlásiť >>