Syrin
Rok a deň 2/2
Mattias sa otočil s úmyslom, že sa vráti do zbojníckeho tábora ku ostatným zbojníkom. No v okamihu ako sa otočil, sa na neho vrhla jedna postava v plášti. Mattias sa inštinktívne uhol a postava ponad neho preletela a spadla s útesu. Bolo počuť výkrik a nasledovný tupý náraz, keď sa telo rozmiaždilo na skalách. Mattias v okamihu sekundy zdvihol svoj krd zo zeme, kde ho predtým aj so šatstvom odložil a vrhol sa na zostávajúce dve postavy. Keď už mal umrieť, tak jedine v boji! Predsa neutečie ako zbabelý zajačik. Boj bol rýchly. Mattias hneď zistil, že má za súperov skvelých šermiarov. Výpad, kryt, sek... Všetko to bolo také rýchle, že pozorovateľ ani nestíhal vnímať čo sa deje. No chudák Mattias mal proti sebe dvoch. Jeden z nich sa na neho sekol, Mattias vykryl no hneď sa mu zabodol kord druhého súpera do boka. Mattias rýchlo bodol a prvého trafil rovno do srdca. Ten sa okamžite zrútil na zem. Mattias sa chytil za bok a prehodil si kord do ľavej ruky. V súboji sa dostali až do pozície, keď mal Mattiasov súper za chrbtom koniec útesu. Mattias na neho skočil a spolu spadli z útesu.
Marion sa usmiala.
,,Ale nič", povedala potmehútsky, ,, len som si chcela zalietať. No zabránil si mi v tom." Ramos na ňu pozrel nechápavým pohľadom, no odvrátil ho a pustil ju zo svojho náručia.
,,Fajn. Tak nabudúce ma vezmi so sebou. Pôjdeme na Olymp za Diom na Pegasovi", uškrnul sa.
,,Keď ma nabudúce príde pozrieť Pegas, zavolám ťa...", povedala mu ironicky. Napravila si šaty, prehodila si vlasy dozadu a začala sa škriabať dole z útesu. Ramos jej občas v strmých častiach ponúkol pomocnú ruku, no ona ju s hrdosťou odmietla. Keď sa dostali na pláž, Marion si zhodila šaty a ostala len v spodných nohaviciach a košeli. Tak sa vrhla do mora a začala plávať. Plávať bez cieľa a do neznáma. Kvapky dažďa jej bičovali tvár a občas si logla slanej vody. Mocnými rukami pádlovala vpred. Vlny ju odnášali späť k brehu no ona stále plávala proti nim. A pri tomto doslova boji o život mala ešte stále čas rozmýšľať. Rozmýšľala nad vešticinými slovami, nad svojím osudom, nad Mattiasom, nad Aniusom... Nad všetkým, čo sa za posledný rok odohralo... Odrazu prudko zmenila smer a plávala spolu s vlnami. Celá zadychčaná vyšla na breh za Ramosom, ktorý ju pozoroval a na jeho začudovanie sa usmiala.
,, To ma tu necháš takto moknúť?!?!", spýtala sa ho drsne, no s úsmevom. On pohotovo s úškrnom si vyzliekol svoj kabát a ponúkol jej ho. Prijala ho, vzala šaty, čo ostali na pláži, do ruky a vykročila ku táboru morských vlkov. Ramos sa vybral hneď za ňou. Tá sa otočila a s úškrnom povedala, ,,Som zvedavá ako sa Anius zatvári". Ramos sa pozastavil, prekvapene na ňu pozrel, no hneď ju dobehol.
,,Ako to myslíš??"
,,Uvidíš..." Ramos sa už ďalej nepýtal a šiel za ňou. Keď došli ku pirátskej vatre, chlapi, ktorí ich zbadali ako prví nadšene vykríkli.
,,Konečne ste tu. Kde sa večne túlate? Vychladla vám večera... Teda ak nejaká ostala..." povedal Anius, načo sa ozval zborový smiech pirátov.
,,Anius musím ti... Teda vám všetkým niečo oznámiť. Vraciam sa späť. Za Mattiasom." vychrlila ako lávu, no pevným hlasom Marion. Anius na ňú prekvapene pozrel.
,,Tvoje prianie je mi rozkazom" a uklonil sa, na čo sa piráti rozrechtali.
,,Anius ja to myslím vážne! Dobre to vieš! Nezosmiešňuj túto situáciu!!!!".
,,Aj ja to myslím smrteľne vážne.", otočil sa a zmizol v tieni stromov. Dávno vedel, že nastane táto chvíľa...
Dátum vloženia 27. 7. 2007 21:50Marion sa usmiala.
,,Ale nič", povedala potmehútsky, ,, len som si chcela zalietať. No zabránil si mi v tom." Ramos na ňu pozrel nechápavým pohľadom, no odvrátil ho a pustil ju zo svojho náručia.
,,Fajn. Tak nabudúce ma vezmi so sebou. Pôjdeme na Olymp za Diom na Pegasovi", uškrnul sa.
,,Keď ma nabudúce príde pozrieť Pegas, zavolám ťa...", povedala mu ironicky. Napravila si šaty, prehodila si vlasy dozadu a začala sa škriabať dole z útesu. Ramos jej občas v strmých častiach ponúkol pomocnú ruku, no ona ju s hrdosťou odmietla. Keď sa dostali na pláž, Marion si zhodila šaty a ostala len v spodných nohaviciach a košeli. Tak sa vrhla do mora a začala plávať. Plávať bez cieľa a do neznáma. Kvapky dažďa jej bičovali tvár a občas si logla slanej vody. Mocnými rukami pádlovala vpred. Vlny ju odnášali späť k brehu no ona stále plávala proti nim. A pri tomto doslova boji o život mala ešte stále čas rozmýšľať. Rozmýšľala nad vešticinými slovami, nad svojím osudom, nad Mattiasom, nad Aniusom... Nad všetkým, čo sa za posledný rok odohralo... Odrazu prudko zmenila smer a plávala spolu s vlnami. Celá zadychčaná vyšla na breh za Ramosom, ktorý ju pozoroval a na jeho začudovanie sa usmiala.
,, To ma tu necháš takto moknúť?!?!", spýtala sa ho drsne, no s úsmevom. On pohotovo s úškrnom si vyzliekol svoj kabát a ponúkol jej ho. Prijala ho, vzala šaty, čo ostali na pláži, do ruky a vykročila ku táboru morských vlkov. Ramos sa vybral hneď za ňou. Tá sa otočila a s úškrnom povedala, ,,Som zvedavá ako sa Anius zatvári". Ramos sa pozastavil, prekvapene na ňu pozrel, no hneď ju dobehol.
,,Ako to myslíš??"
,,Uvidíš..." Ramos sa už ďalej nepýtal a šiel za ňou. Keď došli ku pirátskej vatre, chlapi, ktorí ich zbadali ako prví nadšene vykríkli.
,,Konečne ste tu. Kde sa večne túlate? Vychladla vám večera... Teda ak nejaká ostala..." povedal Anius, načo sa ozval zborový smiech pirátov.
,,Anius musím ti... Teda vám všetkým niečo oznámiť. Vraciam sa späť. Za Mattiasom." vychrlila ako lávu, no pevným hlasom Marion. Anius na ňú prekvapene pozrel.
,,Tvoje prianie je mi rozkazom" a uklonil sa, na čo sa piráti rozrechtali.
,,Anius ja to myslím vážne! Dobre to vieš! Nezosmiešňuj túto situáciu!!!!".
,,Aj ja to myslím smrteľne vážne.", otočil sa a zmizol v tieni stromov. Dávno vedel, že nastane táto chvíľa...
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2381
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Zimna Burka
syrin - u mňa je to jednotka
ale zda sa mi ze na prvom dieli si popracovala ovela viac..
27. 7. 2007 22:07