Čakal som na teba,
lebo som ťa miloval.
Chcel som ti to povedať,
len som nemohol,
bol tam ON.
Ten koho si nemilovala,
lásku k nemu predstierala.
Tajne si ma milovala,
ON ti to nedovolil.
Bil ťa,
lebo si bola jeho...
jeho jediná dcéra.
Zneužival ťa,
ja som to nezniesol,
chcel som sa mu postaviť,
chcel som ho zastaviť,
aby netýral tvoje srdce.
Ale bol silný,
silnejší než ja,
teraz...
Teraz ti dávam pusu,
aby si už neplakala.
Znova ťa bil,
už neplač.
Stále ťa milujem,
ale už nemôžem,
nezastavím ho.
Odchádzam ako vánok,
ktorý pohladil ti pery,
zjemnil tvoju bolesť.
Zajtra prídem znova,
pohladím ťa ľúčom slnka,
ktoré víta deň,
keď ťa nezbije.
Ty budeš šťastná,
lebo ťa obklopím vánkom,
čerstvým,
novým vzduchom,
zatracujúcim bolesť
z jeho dotykov.
Zabudni na neho,
on odíde,
ako som odišiel aj ja,
pozri sa na hviezdy
a uvidíš,
že tá tvoja znova
žiari.
Otec
dátum vloženia
26. 7. 2007 15:27
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah26. 7. 2007 15:27
Básnička je vložená v kategórii Smutné

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- EllinQa
mno ja asi už nebudem tuna oxidovať, neni šanca, si fakt dobry
26. 7. 2007 15:33 - mia09
wow
26. 7. 2007 18:22