Oči na široko zatvorené mám,
Pohľad uprený hore k nebesám.
Chcem sa zavesiť dolu hlavou na oblak,
No som len ľudská troska, bytostný vrak.
Končeky vlasov do zeme vrastajú,
"Do týždňa ťa zjeme" červíky do ucha mi šepkajú.
V hrdlovej jamke čosi sa mi mrví,
Iba nočný motýľ - obyvateľ môj prvý.
Slza tečie mi po líci, plačem? Nie, city už nemám,
To iba telo podlieha nezvratným zmenám.
Pery modré, stuhnuté v kŕči,
Mozog sa koncu nezmyselne prieči.
Cítim však teplo, tam, niekde v hrudi,
To iba hŕstka lariev rebrami mi blúdi.
Nohy studené ako kus ľadu,
Nežná, teplá hlina mi robí periny náhradu.
Z hrude mi kvietok vyrastá, vraví "Potrebujem ťa, buď moja istota".
Konečne som šťastná, našla som zmysel svojho života.
Dátum vloženia 22. 7. 2007 22:15DŽÍ 
ZMYSEL ŽIVOTA
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3535
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. emil zatopek
aj tato je velice exkluzivne krasna, vidno ze mas crevo tam kde mas mat.. cize v ustnej dutine. este raz poklona
23. 7. 2007 02:14 - výskumník
Náááááááááááááádhera. Holka, koľko ty máš vlastne rokov? Tvoje básne mi prídu také "prežité na vlastnej koži". Silné, áno presne to je to slovo silné. Unášajú mimo realitu. Teším sa na ďalšie
23. 7. 2007 19:41 - Dummy
čítam z jej pohľadu...
vytratila sa láska...
cítim sa ako kus ľadu...
už zložila sa maska...
básen je fakt pekná...
23. 7. 2007 21:02 - jonqa
no nemozem naozaj nic ine napisat iba ze je uzasna...skvela..perfektna...impozantna...nadherna...poklona) vazne...pecka
24. 7. 2007 16:18 - nereg. baška
wooooow....úžasné,naozaj veľmi pekné...len tak dalej
2. 8. 2007 08:50 - ZZZ
dzi
30. 8. 2008 02:35