Basnicky.sk

Veľa ľudí čaká na to, čo sa bude diať, či človek, ktorého má rád, sa konečne už bude smiať.
Či to, po čom túži sa raz može stať.
Či svoje srdce druhému môže navždy darovať, neviem, prečo týchto ľudí život pokúša?
Prečo vždy len krátka chvíľa je tá najdlhšia?
Prečo vždy Vám vadí to, že Vás neznášam, možno, keď to je aj pravda-"Ja sa nepriznám."
Prečo každú chvíľu iný človek mi za to stojí?
Prečo vždy po krátkej chvíli znovu príde nová, čo sa ho mam pýtat, či takýmto sa iba robí???
Či neveríš nikomu a či tomu, čo je hore, na svete si Ty ten zlý a nie ostatné choré, preto never nikomu, no ver sám sebe, hľadám stále, no človek, ktorého zaujímam proste nie je, už začínam si myslieť, že Boh nie je hore, ale v Tebe...
Prečo stále so životom začať odznovu?
Prečo sa šplhať hore, keď môžeš hľadieť zospodu?
Prečo už nekráčaš ďalej, keď vidíš nehodu?
Keď stratíš každého, nechci zas sám sa vrhnúť do hrobu veď život ide ďalej, vždy sa nájdu iní, len nesmieš strácať nádej, len sa nikdy nepridaj k špine kadejakej, tak, jak moji ,,priatelia", čo vravia mi, že to nie som Ja.
Prečo práve dôveru mi chcú zo srdca vziať, jak mi môžu povedať- "Ja som tvoj kamarat"?
Jak môžu ďalej sa mi na oči ukazovať?
Jak môžu ostatných úplne nevnímať?
Možno sa to nezdá, no Košice su malé, pri každom môžeš predpovedať, čo sa práve stane, že bude bitka o prachy, majetok, nižšie dane.
Prečo navždy tento boj naozaj neprestane?
Prečo všetci ľudia sú tu rovnakí?
Prečo?Nemôžem nikomu povedat- "Pre mňa si iba Ty", predsa sa vždy bojím, či ma niekto nezradí, ako môžete potom vravieť, že Vám to nevadí, keď niekto hlboko do srdca zalezie, ja takýchto ľudí proste nikdy neznesiem, keď slovo zrada priateľstvo navždy odnesie... Hľadám stále, no pre mňa ste len darmožráci, čo sa ozvu vtedy, keď niečo sa im nepáči a či páči, stále vidím, jak jeden sa za druhým vláči, neviem prečo, ale týmto je môj život stále sladší. Možno neveríte, no mám odpoveď, mám to, čo druhý chce radšej nevedieť, pozerať dopredu, no vracať sa späť, nech nájdeš človeka, o ktorom si myslíš, že takého ešte naozaj niet...
Chcem nájsť človeka, čo píše len pre to, že je pekne, od niekoho takého ja sa proste nikdy nehnem, lebo nechcem, to si radšej navždy žily pretnem...
Vnímajte svet, veď pozeráte len na seba, nevravte, že to nejde, že sa niečo nikdy nedá, však niekto Ťa má rád, aj keď sa nepozerá, tomuto sa vraví viera, v niekoho, kto nechce seba, ale Teba... Chcem konečne milovať, navždy pozerať sa jedným smerom, chcem byť, tam, kde ešte nikdy nikto nebol, kde nie je nikto, kto by ma zas k špine j*bol, ako stále, keď každým dňom máš viac na mále, keď už je vždy jasné, čo sa stane, že toto šialenstvo s ľuďmi nikdy neprestane, že nikdy nenájdem to nepoznané.
Cítim smútok.
Cítim žiaľ a bolesť, keď všetky spomienky môžu navždy zhorieť, v ohni zrady, klamstva, však aj lásky a dôvery, mne nevadí, že mi nikto neverí, veď vždy je lepšie byť stále nesmelý, jak javiť navždy známky nedôvery!
Prečo, keď jediným dôležitým je kyslík, už všetci milí ľudia zrazu zmizli, jak Vám môže vadiť, že je niekto vysoký či nízky, zabúdate, že aj keď ste vyššie, tak nehľadíte z výšky, že Vy tu nie ste na ľudí súdenie, sorry, ale už Vás čaká sklamanie, čaká Vás osud a to zlý- to však už každý vie.
Patrím k tým, čo sú bezbranní a slabí, čo nemôžu niečo spraviť sami, no skôr sa boja a toto už nedá mi, musím proste začať namietať, chcem, aby v ľudoch duša mohla sa spamätat, aby už nikdy nemusela som hľadať, medzi ľuďmi, čo sa môžu iba báť a či tými, ktorým proste neviem dôverovať, chcem Vás raz kontrolovať a aj to, čo sa bude diať, nech navždy smútok zmení sa na smiech, veď toto predsa nikdy nebude hriech, žiť raz už bez klamstva, zrady, utrpenia a to Ja viem!!!

Venované tým,ktorí si vravia "priatelia"
:(

Mima