Basnicky.sk

Pred 10 dňami sme išli do Chorvátska. Cestovali sme v noci a pretože cestu autom v noci milujem, strašne som sa tešila. Išli sme na to isté miesto ako minulý rok, pretože sa nám tam strašne páčilo. Je to *** hviezdičkový hotel a mali sme tam raňajky a večere. Pobyt sme začínali večerou. V tú prvú večeru sme jedli v zadnej časti jedálne, aj ďalšie raňajky a večeru. A keď sme odchádzali ten večer z jedálne tak som uvidela jeho. Bol to čašník a ako som si všimla, tí čašníci a čašníčky boli rozdelený kto kde bude v akej časti jedálni obsluhovať. On obsluhoval v prednej časti jedálne. Pred tým som si ho nevšimla, keď sme sedeli vzadu, ale potom som si ho všimla lepšie. Bol strašne pekný a hneď som sa do neho buchla. Do jedálne som potom chodila už len preto aby som ho vídala a samozrejme v neposlednom rade aby som sa najedla ale to nebolo podstatné ;)
Keď sme išli okolo neho vždy ma pekne po chorvátsky pozdravil a usmial sa. Dokonca dva krát sa ma spýtal či mi to chutí. Keď som šla s pitím okolo neho tak sa na mňa usmial a aj viac krát za deň. Ale teraz? Som už 600 km odtiaľ preč a šanca že ho ešte niekedy uvidím je strašne malá :( keď som bola tam zabudla som na všetky problémy a nechala som ich tu doma v Blave. Cítila som sa tam akoby som tam žila odjakživa a nie akoby som tam bola na dovolenke. Prvý krát v živote som sa netešila domov. Keď sme prekročili rakuske hranice mala som pocit akoby som do Bratislavy ani nepatrila. Akoby to bol život, ktorý som už prežila a nikdy sa do neho nechcela vrátiť :( ale teraz som tu v Blave. Ale nikdy nezabudnem na to pekné čo som tam zažila :) možno sa tam ešte raz vrátim a pri troche šťastia tam ešte bude. Minulý rok keď sme tam boli tak tam bol jeden čašník ale ten sa mi nepáčil a tento rok tam už nebol, takže asi ani tento tam nebude :( PROSTE MUSÍM ŽIŤ ĎALEJ AJ KEĎ TO BUDE ŤAŽKĚ :(