Basnicky.sk

Maggie7  Zobraziť/skryť lištu autora

Aj kvapku vedie osud

Ako kvapka jarného dažďa
unesená víchrom emócií
padajúca pomaly k zemi
nevie kam bez pomoci,
tak ja letím chladným vzduchom
unášaná osudom,
zahalená živým rúchom,
plná sily a predsa bez moci...

Sloboda nemá svoj smer.
Pegas svoje krídla nestráži.
V očiach smiech a v duši mier,
nebojácny vojak na stráži.

V šere tichých stromov
šepkám dažďu- Teraz kadiaľ?
Možno nechcem trafiť domov,
možno áno; neviem pokiaľ
siaha moja sloboda.

Dážď však ďalej ticho padá
slzy neba spája s mými
cesta stále nie je jasná
nepoznám už iné rýmy, len-
Sme bábky osudu,
rozostrime svoje mračná
a čakajme na dúhu.

Dátum vloženia 18. 7. 2007 18:43
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1922
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Vybrali.sme vybrali.sme Linkuj.cz Linkuj.cz Jagg.cz Jagg.cz Google Google facebook facebook yahoo! yahoo! digg digg delicious delicious furl furl
Komentáre k básničke
  1. milson5

    super

    18. 7. 2007 18:56
  2. HUD81

    fakt pekné náznaky myšlienkového pochodu... mňam

    18. 7. 2007 19:15
  3. Dummy

    krásna prvotina...

    18. 7. 2007 19:18
  4. nereg. zimna burka


    18. 7. 2007 21:57
  5. Zimna Burka

    dúhu sa neda chytit
    je to len kruta hra svetla
    s vlhkym vzduchom po dazdi..

    19. 7. 2007 11:14
  6. nereg. Maggie7

    dúhu sa neda chytit
    je to len kruta hra svetla
    s vlhkym vzduchom po dazdi.. (by Zimna Burka)

    Ale s nádychom nádeje
    pomaly hľadíš k nej
    a dúfaš vo farebnosť
    svojho budúceho sveta
    A ako malé dieťa-
    vždy vieš, že dobro vyhrá
    a krása porazí temnotu
    Celkom ako jemná dúha,
    ktorá je len sen,
    ten jemný detský sen,
    čo dúfa, že ho raz pochopíš... (by Maggie7)

    19. 7. 2007 16:35
  7. nereg. Dummy

    nebeská tvár zas slzy roní..
    lebo ľudstvo je plné zloby...
    každému chamtivý zvon zvoní..
    pre imanie podrážajú nohy...

    Slnečný kotúč posiela lúč...
    kde každá kvapka zrkadlí sa..
    vzniká brána kde netreba kľúč...
    z palety farieb ohreje líca...

    Je to brána do nebies...
    na zemi známa ako dúha...
    musí svoju ťarchu niesť..
    ked tam smrtelníkov púšťa...(by Dummy)

    20. 7. 2007 09:46
Pre vloženie komentáru je potrebné sa prihlásiť >>