V ťaživom tichu osamelých nocí,
keď neležíš pri mne,
predstavou maľujem si tvoju tvár...
Načúvam a tíško vyčkávam...
Bozkom lásku ti posielam...
Ja chcem byť vzduchom,
ktorý vťahuješ do svojho tela...
Vzduch plný lásky,
ktorou naplniť ťa chcem...
Vzduch, ktorý splýva s vôňou tvojho tela.
Povzdych tvoj slastný milujem...
Mesačný svit hladí moje telo,
na ladných krivkách sa láme...
Do hebkého rúcha zahaliť ma chcel...
Chcem byť bohyňou tvojho chrámu...
Čakaj pred tajným chrámom,
ja nechám ťa dnu vojsť...
Vášňou sú duše rozpálené...
Láska, tá nás napĺňa, no my nemáme dna...
Nikdy nesmie začať koniec prekrásneho sna...
Zas a znova neodolám... Pohladíš...
Pohnem sa... a dych sa zrýchli...
Obdaríš ma úsmevom a objatím...
Ústami sme si lásku vdýchli...
Pohládzala som ťa, aj ty mňa...
Očami sme si do duše hľadeli...
Navzájom čo cítime, obaja sme vedeli...
Láska je najmocnejšia sila,
je kráľovnou všetkých síl...
Do mňa svoju nitku všila,
pre ňu a pre teba som sa narodila...
No túto noc som si ťa iba vysnila...
Dátum vloženia 17. 7. 2007 20:48Danielik
Môj vysnívaný...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1773
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti