Basnicky.sk

Som samotár,strom čo si
volne dýcha prostred lánu
obila a divých makov.Clovek
zblúdilý,hladajúca samú seba.
Pustovník všetkých ostrovov
obklopených ľudskou ničotou.
Mojim svetom je samota,domom
šíre stráne,lúky,lesy.Zrkadlá
potokov aj skala prostred ničoho.
Kde líhal si si nahý,bosý,kde
kameň pil slzy tvoje sťa kvapky
rannej rosy.Teraz po nej prechádzam
prstami,zmývam bolesti Tvoje čo
v nej ostali.Beriem ich na seba
aby si Ty bol volný...a teraz ja budem
na skale bosá,nahá,čakať staré,nové,
všetky rána...sveta...