Basnicky.sk

Uplakané oči už nemávam,
pretože myslieť na Teba prestávam.
Staršie spomienky sú síce krásne,
no teraz nad nimi len srdce plače.

Odpustiť?A to prečo?!
Že si ma po rokoch nechal,
bez slov,bez vysvetlenia, úplne nemo?
Zato že som Ti do rúk život vložila,
že som každým dňom v napätí na Teba čakala
že som sa pre našu lásku toľko obetovala
a pri tom aj veľmi veľa stratila...?...

A ty?
Bol si chladný,
nemý, sebecký...
Ignoroval si ma
keď potrebovala som Ťa.
Myslel si si že je fajn,
bolo Tebe, vieš prečo?
Pretože som žila len život tvoj,
no na môj si úplne zabudol!
So srdcom si sa mojim hral,
dôveru si mi všetku vzal,
utiekol si ako posr... páv,
a tým celý môj život domotal.

A preto!
Vidieť Ťa už nechem,
tvoje bájky počuť nesmiem,
lebo tvoje sľuby sú ako plamene,
po štrknutí zbĺknu a dohoria v momente.

Ty nevieš dokopy nič...
Len utekať a nemo sa skryť...
(nevieš žiť!)