Basnicky.sk

Noc čo noc vychádza luna,
sedím na zábradlí mosta ,
doznieva gytary struna
v očiach jagajú sa mi slzy.

Spomínam na časy.
Skôr bližšie než dávne,
na činy nekalé
čo boli vraj správne.

Nato že zranili sme všetkých a všetko čo sa dalo,
netuším či vôbec
to niekedy za to stálo.

Ležali sme na tráve
v opojení vína
a teraz čakáme
na koho padne vina.

Vyhasol jeden plameň,
jedna ľudská duša,
keď alkohol zabodoval
démon jeho slabosť skúšal.

Či chcel si dokázať že je naj???
Aj keď nebol iný,
vyliezol na stožiar
a my bez pocitu viny
sme pozerali čo bude ďalej.

Prečo nikto nešiel tam?
Pomôcť mu zísť dole.
A ja v prítomnosti dám,
chvastal som sa vlastnými výmyslami.

A v tom zrazu skočil.
Bol mysľou i telom preč.
po dopadnutí a následnom hluku som sa otočil
a v krátkej chvíli stratil reč.

Viem že sa to už stalo
že sa už nikdy nevráti späť.
Nerobil som čo sa dalo.
Nenachádzal odpoveď....

...Prečo zomrel taký mladý?
Prečo skočil odtial dole?
Nepýtal si žiadne rady.
Ostaly len skutky holé.

Jeden mladý život,
vyhasol tak skoro,
už sa to tak stalo,
čo bolo to bolo.....