Keď sme spolu boli my dvaja,
bol to ako nesplniteľný sen priamo z raja.
Čas plynul sťa rieka dravá,
naša láska bola taká hravá.
No pomaly sa vytrácala
a ja som sa len v slzách strácala.
Vravel si mi, že ma ľúbiš,
že všetko čo sľúbiš splníš.
No sľuboval si toho priveľa,
až som tomu veriť nechcela.
Svadba ako z rozprávky,
dvíhajú sa pohárky.
Kŕdeľ detí, veľký dom,
vedľa neho krásny strom.
Krásna je to predstava,
no len ňou to ostáva.
Skutočnosť však bola iná
i pre nás veľmi mylná.
Odrazu tu boli prvé hádky
a čoraz zriedkavejšie stretávky.
Nikto nevie čo sa stalo,
no nejako to neklapalo.
Prišlo posledné pohladenie po líčku
a nevinná pusa na rozlúčku...
Dátum vloženia 14. 7. 2007 13:18WiQinQa 
Nádherný sen...
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2629
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti