Basnicky.sk

s rozodratých krídel steká na zem krv
tá sladká a opojná tekutina spásy
v jazierku bolesti
spája sa v noci so slzou

raz a opäť znova
meravé telo pokúša sa vstať
pomaly sa plazí nesmie usínať
srdce má silné
vieru náš anjel nikdy nestratí
putuje neoblomne k tebe
hoci aj bez svojich perutí

z polovice mŕtvy
z polovice mocnejší než bol
hladný i nasýtený pokrmom
vydal sa na púť možno beznádejnú

tisíckrát mŕtvy
no o jeden ráz viac živý
intenzívne klope na dvere lásky
ktorú si zadebnila tonou sklamania
náš hrad kedysi býval tak mocný
no teraz ťažko by si hľadal
z neho aspoň trosky

anjel sa však nevzdáva
stále nás drží tichá prísaha
aj keď uznávam
nemáme kde nájsť pre ňu oporu

viem že aj to sa stáva
že láska niekedy dvom nestačí

ja dúfam len že naša láska
nakoniec náš bôľ porazí
a spolu privinieme sa k sebe
ako dvaja ozajstní víťazi