Basnicky.sk

kľačím na schodoch do neba
ticho a nepohnute
slza sa lícom kotúľa

pustil som ruku anjela
keď viedla ma ticho
priamo do cieľa

zľakol som sa pohľadu
tej tváre plnej lásky
zmätene skríkol som
nie, nemôžem ísť ďalej

videl som veľa
stánok plný ľudí
všade jas a biela nádhera

cítil som šťastie
tak bytostne plné
že duša moja plesala

predo mnou žobrák
s čapicou drobných
vzniesol sa v piesni dohora

bol som tak blízko
no zľakol som sa
pustil sa ruky anjela

a teraz kľačím
nehybne v smútku
nazerám do otvorených dvier

tak veľmi túžim
prosím svoju matku
očisti milosti plná
svojho nehodného syna

zhrešil som
padol do bahna sveta
dovoľ mi znova povstanúť

pre slzy
ktoré z ľútosti kričia
prijmi ma opäť
k sebe do náručia