Basnicky.sk

Ruka preniká do tmy
Chce sa túlať polopriestormi.

Zakrivené slovo, presiaknuté zlom,
Preniká zo sna na povrch sveta:
Apokalypsa ... Úplný skon.

Náreky v ozvenách odbíjajú čas,
Neodhalia však chrámy nežných krás.

Vietor preniká priestorom,
Nepoddáva sa vzlykotom,
Plač v diali nesúvisí s chladom,
Aj on očakáva neľútostný skon.

Ticho...
Zaniká spomienka.

Teplá slza tiká vesmírom bez hviezd,
Neplavý sa k ľudským snom,
Steká čiernym priestorom.

Tik - tak,
Slabé záchvevy
Prepadajú čiarami mŕtvej orchidei,
Kvetiny strašnej spomienky.

Búrky hlásia skrvavené nebo,
Pôda sa sýti dažďom smrti
A predsa nepoznáme lebo,
Ani koniec nekončí sa začiatkom.

Znova ticho...
Vesmír sa trblieta,
V ohňostrojoch mlčí,
Pomaly odlieta.

Nachádza stránku so slzami,
Neženie ju však za nami,
Opačným smerom vietor duje,
Plachta náreku sa utišuje.

Nesmelé lúče pália ničotu,
Vo farbách kreslia dúhu,
Rozum si spomína na krásu,
No ty vidíš len zbytky z požiaru