Basnicky.sk

Nikým nedotknutá
vyrástla pod lesom
osamelá kráska
breza - nevesta
v mladučkom šate zahalená
usmieva sa do diali
čaká na svojho milenca

smúti ...
smutno jej je samotnej
a preto prosí
do neba volá
zošli mi matka milenca

a vtedy razom
strhne sa búrka
blesky divo bijú
do svadobního pochodu

Skláňa sa briezka
pod návalom vetra
vyčerpaná
už bez síl
bráni sa dychtivému útoku

plače krváca prosí
no vietor neprestáva
dravec hnaný túžbou
drtí jej boky
v krutej slasti
bije ju divo do hrudi
a v drsnom tanci
stráca mladý šat

zmietaná vetrom
v svadobnej noci ponížená
snaží sa držať pri zemi
so zlomenými konármi
padá s posledným výdychom
v doznievajúcej búrke
s vytrhnutými koreňmi
umiera tíško
tak blízko svojmu mužovi