Basnicky.sk

...Prechadzam sa po muzeu. Na stenach vysi plno obrazov. Pomali prechadzam od jedneho k druhemu a pri jednom sa zastavim. Je mali. V uplne obycajnom rame. Nicim zvlastnym ma nezaujal. No ked podidem blizsie, vsimnem si ze tam stoji dievca a place. Preco?...pomyslim si. Okolo neho je krasna luka plna roznofarebnych kvetov, na konci luky rastu kosate stromy.Dokonca aj motyle tam poletuju. Za dievcatom je krasna obloha, prave zapada slnko. Je velke a krasne sfarbene. Luce osvetluju celu luku, len na dievca vrhaju tien. Hladi do zeme. Dlho tam stojim a pozeram sa na obraz, ci nenajdem aspon mali naznak toho, preco je take smutne a pritom place. Nic som nenasla. A vtedy som si nahlas poveda: "Preco?" Dievca pozrelo na mna z obrazu a odpovedalo: "Nevidis, ze som tu sama?!... Maliar ma takto potrestal zato, ze som bola samoluba. Nikoho a nic som si nevazila!" Na chvilu sa odmlcalo a bolo len pocut hlboky vzdych a na lici sa mu zaligotala slza. Potom dopovedalo: " Hoci ma namaloval peknu nikdy nepocitim lasku. Lasku k druhym!" sklonilo hlavu a potichu plakalo dalej. No nikto to nevidel ani nepocul. Slzi sa mi zacali tisnut do oci, pomali mi stekali po tvari a dopadali na zem. Otocila som sa k oknu. Prave zapadalo slnko. Bolo velke a krasne sfarbene...P.S. : Dakujem TI ze si mi otvoril oci. Ale myslim ze je neskoro. Aj keď ťa láska opustí a srdce zostane prázdne, nepovedz nikdy bolesti, že ľúbiť nie je krásne. L.T.