Tam kde láska nemá žiadny vplyv
v temnom lese kde som žil
kde prší krv kde vietor cítiť ako dych smrti
a na cestu ti iba mesiac svieti
tam zjavil sa raz divný tvor.
A vtedy roztrhli sa nebesá
začal sa šíriť mor a svetlo dolesa...
Ten tvor je žena co zakliala ma a pichla do žíl mor.
Riekla...Ako papier citom zhor!
A moja krv už nieje modrá
moje oči páli žiara
...víla zvodná
vo svetle viala...
Spálila moj čierny kvet
a jej láska plamenmi
zničila mi temný svet.
Dátum vloženia 10. 7. 2007 13:49Búú 
Mor
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1733
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Dummy
veľmi zaujímave...
žena ako tvor..
čo rozsiela "mor"...
natiahne svoj luk..
šíp nechytíš do rúk..
ale do srdca bodne...
do žíl sa vlieva..
v noci aj vo dne...
pod krídlami leva...
10. 7. 2007 16:29