zhasol som svetla
vsetky z celej duse
v temnote sveta
oci vyprahnute
nepalia tak vela
slepe bez slz
v prievane zahuby
stracaju svoj bol
vycitky spomienok
zahrabane v prachu
spalene nadejou
doharaju v snoch
preto uz neprosim
o odpustenie
bo o novy nadych
a mojim zavetom
bude moja vina
tak otvor branu
kde ohne zadusia
tvoje oci vo mne
nech vecne tryznenie
roztrha mi teba
stratil som kridla
pre lasku
utiekol som z neba
a teraz utekam
do naruce ticha
radsej som strateny
nez by si ma chcela
este raz objavit
a priniest mi kridla
teraz je neskoro
a moja dusa
polovinou v tebe
roztrhla sa mi
v zarmutku lasky
ktoru diabol trha
bo smiech nam zavidel
anjel zarmuteny
Dátum vloženia 9. 7. 2007 19:10milson5 
zavet
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2969
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5 (napísal autor básne)
a dufam ze mi uz konecne niekto tuto alebo inu basen okomentuje inak to pre mna tu nema ziadny zmysel - tesim sa na vasu kritikuD
9. 7. 2007 19:11 - Dummy
Blúdim tmou
sú to dni
keď nemôžem byť s ňou
Moja Pani
Prechádzam cez pole
žiadnej kvetiny
len zrezané topole
čo píšu smutné listiny
Svetlo hľadám
nedovidím na kraj nosa
cítim chlad na nohách
lebo zem je bosá
Samota je moja spoločnosť
vietor šepká tichým hlasom
už bolo tmy dosť
veď svetlo je života zmyslom
ale čo a kde je to svetlo...
9. 7. 2007 20:36 - Dummy
toto je fakt pekné...
1
10. 7. 2007 07:35 - Spencer
ake pekne, velmi pekne hovoris o laske myslim ze mas talent, velmi hmotne obrazy o laske a citoch...uzasne!
28. 2. 2010 00:38