Basnicky.sk

Nad jazerom črtal sa odraz jediný,
more len zanechalo jeden odkaz výnimočný.
Ja pamätám sa na to!Pamätám si ten vzduch nevinný!
Keď to začínalo! Míňal sa konečne čas prebytočný.

V záľubách hľadali sme spoločné črty na tvári,
vraví sa, že aj tak to začať nemuselo s pokračovaním.
Boli sme horami,nebesami,morami - jednoducho všemocnými kráľmi,
vždy,keď nastal čas že spolu sme byť mali.

Ten kôň, to zviera divé, čo okolo prehnalo sa,
pochopilo, čo sa bude diať v budúcnosti - len z okolností.
To nebo, čo sledovalo nás splnom mesiaca...,
nechýba mi odjakživa s tebou žiadna z nehnuteľností.

Pretože jediný dôvod je na to v celku,
že nehnuteľnosťou mojou si od Zeme len ty.
Lásku necítim,no nedávam nenávisti šancu veľkú.
Veď sami sme medzi morom a palmami boli zavretí.

Láska sa dá spoznať aj skôr, ako keď vhodná chvíľa príde!
To slnko, tá pláž a more zblížiť vás vždy srdečne ide.
Romatika nie je hlavná súčasť,nezáleží na dostatku,
treba si z vody a sucha dať niekedy večnú prestávku.

Vtedy len žblnkot mora počuť bolo,
priblížiť sa bližšie hlavnou myšlienkou nasiaklo.
V palmách a harmónii zaspíte aj keď mŕtvy ste.
Len bozk vás prebudí prekvapením vecne.