Kvapky temnoty už vyplávali cez dážď
všetky dobré veci sa schyľujú ku koncu
pocit úzkosti v zaretom srdci niekoho máš,
tieň, ktorý nikdy neuvidíš ťa raz aj tak naľaká...
...
Nebo spadlo do zatvoreých dverí po tráve,
maľbu budúcich dňov zrútiš dole tým istým kopcom
je to cesta k zlomeniu, nechoď ďalej týmto koncom
útechu v minulosti nenájdeš, utopíš sa v káve...
...
More ti vlnami nenaznačí život z kúskov!
Keď dáš ruky do kopy, to neznamená, že sa modlíš...
Z nuly nikdy nevystúpiš k jednotke, choď k desiatke len s láskou
Tak ako večnosť začala raz, teraz to musí spraviť - musí skončiť.
Dátum vloženia 7. 7. 2007 17:31Reddie 
Antyzmysel
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2576
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti