Toto som čítala v príbehu, lenže mi to prišlo tak nádherné, že som z toho spravila vlastnú básničku :)
Slávik sedel na vetvičke šťastný,
jeho dobrotu nikto pokúsiť nemohol.
Fľak na srdiečku neobjavený, mastný.
Práve chlapec to dievča nevôľou odkopol.
Dievča jediné po čom túžilo,
bol kvet lásky od neho.
Nevadilo, nekazilo, prúdilo!
Čakalo ako na trest slabý...
Slávik pomôcť chlapcovi chcel.
Nemohol,nečakal,nevedel.
Tŕň kvetu len vedel pravidlo.
Napichni sa, tvoj život už odletel.
Slávik mal napichnúť srdce.
Chlapec chcel lásku čistú až na plač.
Slávik prišiel k družke naposledy.
Ľúbil ju čisto, odovzdať lásku pre dobro večne.
Slávik pobozkal družku,
nechápať,čudovať sa, zosmutnieť.
Pocity vtáky cítili smutné,
slávik tvrdolhlavo letel na tŕne.
Krík zachvel sa bôľom,
nerob to! nechoď! odleť preč!
Krv liala sa múrom sivým,
pichalo v srdiečku bolesťou, závisť!
Slávik naposledy zaspieval,
aj záhrada plačom umierať išla.
Dievča nakoniec chlapca odmietlo,
život čistý bol už v nebesiach, obďaleč
Dátum vloženia 7. 7. 2007 17:29Reddie 
Príbeh Oscara Wildea
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1690
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti