Basnicky.sk

Stala som tu, na tomto mieste
obycajnom mieste pre mnohych
pre Vas, co nic neprezili tu ste
pre tych, pre ktorych je to len miesto, maly kamienok na sirokej ceste.

Slnko palilo mi na paty
ja nevediac preco stala som tu
okolo len holuby, a same smati
no ja bludiac po ulici zastala prave tu.

Uz si vravim hlupana
co v intuiciu bazhlavo veri
co osudu svoje kroky zveri
naco tu stojim, koho vyzeram
len tak stojim a hlupo pozeram.

A vtedy akoby sam Boh sa mi vysmieval
zjavil sa jeden obycajny chalan
kratasy, v nich opalene nohy
siltovka a slusne sposooby
no moj pohlad uputal
pretoze aj on tam len tak stal
pozeral a cudoval.

Usmial sa, mozno na niekoho za mnou
no ja zmorena teplom, ktohovie
usmiala som sa tiez a svet sa zatocil so mnou
navedela som co sa deje a on tiez nie.

Naraz sme sa pohli
ciel urceny nebol
na nic ine sme sa nezmohli
natiahla som ruku a on tiez
isli sme teda niekam, kde sme este neboli.

Klamat nechcem neviem kolko to bolo casu, alebo dlzky
sli sme, a iba boli stastni
nikto vtedy necitil to, co my
sama neviem co to bolo
no viem, ze to bolo nieco silnejsie ako my sami.

Zastali sme v strede parku
bola tmava noc
parku tak obycajneho dovtedy
no nad nami bola vyssia moc
nemohli sme ani pohnut vtedy.

Jeho usta boli horuce
jeho teplo matuce
nevedela som zatvorit oci
bolo to take prekrasne.

A tak to pokracovalo 62 dni a noci
ako den a noc sme boli nerozlucni
nikto neveril ze take nieoc existuje
ze tato laska nie len bluznenie je.

Lubili sme sa bez slov
bez zbytacnych hriesnych slov
bez spinavych myslienok ci cinou
milovali sme sa ako na zaciatku
tak, ako to bolo na pociatku.

NO zrazu tvoj pohlad, tvoje milovane oci
oci, v ktorych som lasku hladala vzdy aj nasla
v nic ohen, svieca zhasla
bol smutny, plny bolesti
nevedela som co ti je, trpel si v tichosti.

Po cely cas, tak dlhy i kartky zaroven
stretavalis me sa rano na tom mieste
mieste, kde prvykrat sme sa nasli
kde nas Boh poslal, a my sme sli.

No posledne rano prazdnin
ako vzdy nahliac som ta prisla
hladala tvoju tvar
tvoje kratasy a v nich opalene nohy
tvoje mnou milovane lsusne vlohy...

Ja som tam len stala,plakala a len stala
vedela som, nenechal by si ma cakat
ze by si radsej zivot dal, ako aj ja, naz meskat
nic mi vsak neostalo, svet nabral sivy tvar
ostala mi len spomienka na tvoju tvar.

Slnko palilo, aj zapadlo
noc ma privitala teplym vankom
vysusila horke slzy
no ani to nepomohlo..

Len som stala a hladela na miesto
ne mieso kde si stal
kde si stal, a do usi mi sepkal
milujem ta laska moja.

Chybal mi tvoj usmev, tvoje krive prsty
tvoje mile poklony, ake si vedel len ty
cely aky si bol
vytrhol si mi z hrude srdce
silno donho kopol
chytila som sa do pasce.

Ale ja tu stojim stale na tomto mieste
obycajnom mieste pre mnohych
co tu nic neprezili
ktorym to vobec netrha zili.

Kdekolvek si vsak laska moja
tvoje meno nepoznam
budem ta navzdy milovat ja
kym nebudem stara, a v zemi nepochovaju ma.