Basnicky.sk

Žiadne vysvetlenie,
Nevysvetlí odhalenie
Tak trápne ukrývaného klamstva.

Poviem : ,, nehnevám sa “!
Však v mojom vnútri neutíchajúca bolesť
Bolesť nekonečného sklamania, zrady.

Som taká obarená z tejto zničujúcej pravdy,
Že nerozumiem svojmu správaniu.
Smejem sa na teba, na ňu.

Hnusím sa sama sebe.
Ja, zástankyňa pravdy, prostorekých slov, sa skrývam za trápnu usmievavú masku
ty vidíš v mojich priehľadných očiach trpkosť, zdá sa že takto si to chcel.

Hlavnú rolu, v našom predstavení už nehrám ja.
Nová, hlavná hrdinka netuší o čo tu a tebe vlastne ide.
Je to jedno, hlavne že ťa má.

Vraj si za to môžem sama.
Vraj nemal si pocit, že som ťa mala rada.
Vraj som nedostupná, zakliata panna.
Vraj čakala som zázraky hodné rozprávok

Či som ti nepovedala tisíc krát, že sa mám s tebou dobre?
Či si ty nevedel o mne viac ako ja sama o sebe?
Či málo sme spolu snov snívali?

Ja, chcela som istotu.
Ja, chcela som podporu.
Ja, chcela som sľub.
Ja, chcela som viac.

Teraz, si už zrazu nemáme čo povedať.
Teraz, je už aj ticho medzi nami trápne (predtým nebolo).
Teraz, si už sama snívam svoje sny.

Prázdna vykradnutá skrinka citov.
Plný batoh bezvýznamných slov.
Prázdna šperkovnica ukradnutých chvíľ.
Plné deravé vrecká šťastia