Rozmyslal som do polnoci
prečo mi to robite...
no prisiel som len na to
že sa mnou hráte...
Hráte sa na priatelov,
ale ked pride skúška
priatelstvo strieda klam
a ja som pre vas len citová slúžka...
Teraz sedím a pozorujem hviezdy
s otázkou na perách
prečo ma takto týrate?
a necháte stáť vo dverách
To musí raz skončiť!
ale vždy , keď vás vidím
vyschnú mi ústa
a dlho pripravovane slová
postihne duševná búrka
Usmejete sa : ty si náš kamarát
odpustím vám , neprejde den
a už by ste ma vykopli z vrát...
Dátum vloženia 4. 7. 2007 00:18žubro 
pešiak
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2932
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- žubro (napísal autor básne)
asi sa vtom niekto najde a ak nie tak niet pomoci...
4. 7. 2007 00:21 - HUD81
presne bratu... hmmmm
4. 7. 2007 01:56 - Siuska
och..uz sa tolko nejeduj.....pekne, az sa mi nechce verit, co sa v tebe skryva
a ty si mi to nechcel dat precitat..teeeda..
4. 7. 2007 06:58 - Siuska
...a daj dalsie..som zvedava, co mas po tych vsetkych nociach na balkooonoch..
4. 7. 2007 07:04 - Dummy
moje každodenné večery...
keď samota na mna cerí...
Je polnoc
dýcham je vzácnu moc
prichádzam na balkón
cítim sa ako zbitý kôň...
4. 7. 2007 10:44