Basnicky.sk

Nad starým mestom sa pýšil svojím jasom biely spln mesiaca a pokojnú idylu žiarivého nebeského sveta dokresľovali jasne osvetľujúce hviezdy, ktoré svietili na cestu zamilovaným ľuďom, ktorí ruka v ruke s nádejou spoločného života brázdili zákutia hlavného mesta. Nikto však netušil, čo sa rodí v hlave samotnému Bohu. Práve ten sa rozhodol dnes skoncovať so všetkým živím na našej zemi. „Už niet na svete človeka, ktorý by svojou dobrotou a silou obrátil skazené ľudstvo ku mne“ potichu si šeptal popod nos. Samotný archaniel Gabriel, stojaci po boku samotného stvoriteľa, započul tieto slová a rozhodnutý stoj čo stoj zachrániť svet obrátil Božiu pozornosť na jedno okno. Bolo to obyčajné okno, okno ako každé iné a predsa odlišné. Práve toto tvorilo bránu do sveta jedného neobyčajného človeka. Človeka, ktorého Gabriel pozoroval deň čo deň a do ktorého sa tajne zamiloval.
Dievča tíško sediace nad rozsvietenou lampou, usilovne študujúce, s pohľadom chvíľkami padajúcim na tri krásne žlté tulipány, zoslané zo samotného neba a žiariace v tmavej miestnosti ako tri jasné slnká, ani netušilo že práve k nej sa blížia dve nebeské postavy, ktoré si práve ju vybrali, práve ju, ktorej bola v tej chvíli udelená ťažká, ale výnimočná úloha, urobiť svet lepším.
Gabriel Boha presvedčil aby ľudstvu dal ešte jednu šancu. „Dobre anjel môj, práve ona bude nositeľkou mojej vôle, ona bude šíriť dobro a ona urobí svet lepším. Teraz je len naša a budeš nad ňou bdieť a chrániť ju pred všetkým zlým. Ty budeš jej strážcom a dám ti ďalších šiestich“ povedal Boh. „Budete siedmi strážcovia“.
Gabriel dosiahol svoje, i keď Boh nepoznal pravý úmysel archaniela, dal mu moc nad jej životom. Od toho večera, všade kam sa dievča pohlo, vždy mala nad sebou svoju ochranu.
Gabriel okúzlený jej krásou využíval svoju moc a tajne sa jej zjavoval v snoch a prežíval s ňou neopakovateľné chvíle. Momenty tajných túžob v ktorých dievča unášal do krajiny anjelov, do svojho sveta v ktorom panovala láska a on jej odovzdával celé svoje srdce. Gabriel túžil len po jednom, zostať naveky s ňou a prosil Boha aby ho poslal ne zem.
Boh mu vyhovel, zbavil Gabriela krídel a urobil z neho človeka.
Dievča netušiace čo sa práve udialo na oblohe, kľudným krokom vykračuje cez park a tajne sníva o bytosti, ktorá sa jej zjavovala vo sne. „Ahoj, ja som Andy“ ozvalo spoza jej chrbta. Otočila sa a uprene pozerala na chlapca, ktorý stál pred ňou. „Bože ja ho poznám“ tíško sa jej preblesklo hlavou. „Ahoj, ja som Roxi“ pomaličky vypustila ústami. „Môžem ťa odprevadiť?“ dievča si neuvedomovalo, že práve stretla svojho anjela strážneho a muža, ktorý zmení jej život. Dievča sa zamilovalo. Bol to zvláštny pocit pre jej srdce, dosiaľ ešte nepoznaný, tak krásny a hrejivý.
Dievča sa ale zľaklo svojich citov a chlapca odmietlo, odmietlo jeho lásku, srdce. „Prepáč, ja nemôžem“ ozvalo sa z jej úst. Tie slová sa razom premenili na ostrú dýku, ktorá sa zaborila rovno do chlapcovho srdca. „Prepáč, je mi to ľúto, zbohom“ dodala. V tom momente sa srdce samotného archanjela rozpadlo na milión kúskov. „Bože prečo“ odrážalo sa v chlapcových očiach a z jeho pier sa ozývala túžba vrátiť sa k svojmu Bohu.
Dievča ešte v ten večer sedelo na posteli a z jej očí tiekli slzy bolesti. Zrazu telefón. „Snáď je to on“. Áno, bol to Andy. Chcel sa rozlúčiť a naposledy počuť hlas svojej lásky. Dievča ale nerozumelo chlapcovým slovám. Silnejúca siréna blížiaceho sa vlaku prehlušovala chlapcov bolestný hlas. Rozoznala len jediné slovo, „zbohom“.
Dievča sa prišlo rozlúčiť s chlapcom v deň jeho poslednej cesty. Bez duše so očami unavenými od plaču a vyschnutými slzami stála nad chlapcovým telom a tíško šeptala „milujem ťa“. Ani si neuvedomila že ju obkolesilo 6 postáv. „Ahoj“ ozvalo sa. „Ten hlas poznám“ a prudko sa otočila. Za ňou stála zvláštna postava. Vysoká v bielom plášti, so zlatými vlasmi padajúcimi až po plecia a prenikavými modrými očami vyžarujúcimi tak nádherný pocit bezpečia. „Andy“ zvolala. „Nie, som Gabriel“ odvetila bytosť. Gabriel sa naklonil k dievčaťu a niečo jej zašeptal. V tom sa nebo otvorilo a sedem strážcov sa stratilo v bielych oblakoch.
Dievča naplnené pokojom a láskou kráčalo domov a v hlave jej dookola zneli posledné slová anjela, „Navždy zostanem s tebou a navždy ťa budem ochraňovať“.


Tento príbeh venujem Márii Záhorcovej, na pamiatku, čo sme spolu za ten čas prežili.