Prší,my v objatí lásky sme.
Dážď klope na okná, v jeho
rytme milujeme sa. Z Tvojích
úst derú sa výkriky, ktoré
hromy zatieňujú, neprestávaj
láska, ešte neprišli blesky!
Prestalo pršať, dych Tvoj
ustál, otváraš oči, do uška
šepkáš mi, láska, takú búrku
chcem zažiť znova!
Rozpálené telo Tvoje pomaly
chladne, usýcha.
Znova zahrmelo, ja dotkol som
sa studničky Tvojej, ako
rozbúrený oceán vrhli sme sa
na seba, ako vlny, čo búšia
o skaly.
Tvoje telo krásny tanec vrcholu
predvádza, láska spomaľ, ja
už nevládzem!
Na rameno moje hlávku si pokla-
dáš, pritúliš sa a sladko
z úsmevom usínaš.
A ja,ja bdiem, nad Tebou, aby
Ti ten krásny úsmev nezmizol.
Dátum vloženia 3. 7. 2007 12:46chaim
BÚRKA
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2011
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti